Začlenením sa Slovenska do eurozóny postupne pribudlo isté množstvo slovných spojení s predponou euro. Užitočnosť mnohých nových termínov je iste nepopierateľná.

V prípade výrazu europeňaženka, skôr možno hovoriť len ako o módnom jazykovom výstrelku. Peňaženka, umožňujúca triedenie mincí podľa ich hodnoty v trocha priestrannejšom mincovníku s priehradkami, bol skôr šikovný marketingový  ťah firiem pre uspokojenie obrovského dopytu. Novovzniknutý termín europeňaženka sa tak stal účinným fetišom pre podporu predaja tohto sortimentu. Mimochodom, tento boom na trhu trval veľmi krátko, na čo možno doplatila aj časť neobozretných obchodníkov s obrovskými zásobami europeňaženiek.

Skúsenosti z kamenných obchodov ukázali, že ošiaľ po europeňaženkách s 8-priehradkovými mincovníkmi bol neopodstatnený. Ľudia krátko potom, ako sa oboznámili s novou menou, prestali s triedením mincí a niektorí dokonca vypárali priehradky, ktoré sťažovali prstom manipuláciu s mincami, resp. prestali využívať tieto europeňaženky a vrátili sa bez problémov k tzv. klasickým, osvedčeným modelom peňaženiek.

U istej, malej skupine zákazníkov, zostávajú v obľube peňaženky s tzv. francúzskym mincovníkom, je to priestranný mincovník, ktorý po roztvorení nadobúdne tvar otvorenej krabičky.
Využívanie europeňaženiek iba na mince ( euromincovník), je iba okrajovou záležitosťou.
Tak ako v západnej Európe, ani na Slovensku, sa užívatelia meny Euro neuchýlili k používaniu predpovedaných stredovekých mešcov.
Peňaženka sa opäť stala sama sebou. Novovzniknutý slovný tvar europeňaženka má tak opodstatnenie len ako svedectvo doby, ktorú žijeme.